Prečo solo cestovanie
Vždy, už od mala, som obdivovala solo cestovateľov.
Wow, oni sa neboja samoty? Kládla som si otázku. Jedna z mojich najobľúbenejších kníh je Alchymista od Paula Coealha. A viete, že naše obľúbené knihy a filmy o nás veľa hovoria? Milujem hlavnú postavu Santiaga, pútnika, ktorý sa zbalí a odíde do sveta. So všetkým som sa v tom príbehu vedela stotožniť, a videla som paralelu so svojím životom. Až na to, že Santiago je muž.. a u mužov je to také nejaké akceptovanejšie vybrať sa niekam sám, ako pútnik, svetobežník.. Ženy na tých mužov predsa vždy čakali poslušne doma. Muži šli skúmať, bádať a naplniť si tieto dobrodružné sny a ženy čakali, kým sa im z tých ciest vrátia. Aspoň tak nejako si to predstavujem, že to tak kedysi bolo.
Ja som žena a mám rovnakú túžbu, a vždy som aj mala. Nestalo sa to preto, že som si prečítala knihu alebo pozrela nejaký film. Už od mala som snívala o skúmaní sveta, milovala som ľudské príbehy a fascinovalo ma prečo sa niekto na svet pozerá inak, čo cíti a tak. Proste som vždy bola zvedavá a túžila som sa učiť skúsenosťami a cestovať a spoznávať iné kúty a iné mentality. Milujem to a neopustilo ma to doteraz. Niektorí ľudia sa ma pýtajú, či ma to ešte neprešlo, tieto moje detské sny. Nie neprešlo a dúfam, že ani nikdy neprejde, lebo je to súčasť mňa. Narodila som sa sem s takouto dušou svetobežníka a nie len že to príjimam, ja to aj milujem:)
Čo mi to dáva
Svoj prvý solo výlet som podnikla niekedy keď som mala 21 rokov (čiže pred 8 rokmi) a bolo to úžasné. Ten pocit slobody a hlavne ten pocit, že ja to naozaj zvládnem a že všade nájdem dobrých ľudí. Samozrejme, že som nejaké cesty podnikala aj s vtedajším partnerom a aj s priateľmi. Ale má to iný podtón. Moje solo cesty sú moje „soul“ cesty, čiže také spirituálne cesty. Každá jedna solo cesta mi dala obrovské lekcie a uvedomenia si.
A nebojíš sa? , pýtajú sa ma ľudia. Nie nebojím. Ja som vždy obozretná a dávam si na seba pozor, ale nebojím sa. Najkrajší dar, ktoré mi moje cesty dali je, že ma naučili počúvať svoju intuíciu/svoje srdce. Nebojím sa, lebo viem, že ma moja intuícia vždy ochráni a tak aj vždy bolo. Moje srdce mi povie kedy povedať áno, kedy nie, s akým človekom sa pustím do reči, s akým nie. A keďže s týmto mojím kompasom pracujem už niekoľko rokov, mám dostatok dôkazov, ktoré mi potvrdzujú, že srdce ma vždy ochráni. Znie to ako klišé, ale je to tak. A to je dôvod, prečo môžem povedať, že sa nebojím. Každým dňom vo svojom živote pociťujem menej a menej strachu a ten pocit je neopísateľne nádherný a každý jeden človek si ho zaslúži zažiť.
Solo cestovanie ma tiež naučilo ako vyjednávať o cenách, ako povedať nekompromisné NIE, ako sa nebáť nového a zmeny, ako sa vynájsť v mnohých situáciách, ako si vybaviť a vyriešiť veci. V neposlednom rade ako solo cestovateľka priťahujem pozornosť ďalších solo cestovatľov, ktorých je neúrekom a mám jednoducho omnoho viac príležitostí zoznámiť sa s ľuďmi a naozaj s nimi nadviazať hlbšie vzťahy. Keď ste odkázaní sami na seba, obzvlášť ako žena, tak vás ľudia vnímajú inak, chcú vám viac pomôcť, chcú sa zoznámiť... aspoň takéto sú moje dojmy a moje skúsenosti.
Samozrejme keď cestujete solo, tak sa nemusíte prispôsobovať nikomu, čo je super benefit, ale mne ide hlavne o to, že som sa chcela naučiť vyznať sa sama v sebe a počúvať sa. Keď idete sami, tak sa musíte rozhodnúť kde to najviac ŤAHA VÁS, čo chcete vidieť VY, kde chcú ísť VAŠE túlavé topánky. Oveľa rýchlejšie sa vám vykryštalizujú vaše hodnoty, potreby a ciele.
A nikto nehovorí, že na takej solo ceste nemôžete stretnúť nejakého významneho človeka s ktorým sa rozhodnete poputovať spoločne. Nikdy neviete, čo sa môže stať, a život praje odvážnym. Najlepšie je na tom to, že naša myseľ si nedokáže predstaviť to, čo ešte nezažila, takže tá realita vás môže prekvapiť v najlepšom slova zmysle a váš život sa môže obrátiť hore nohami a stane sa to, o čom by ste možno snívali iba v najdivokejších snoch :)
Aké to je.
Predovšetkým pred mojou cestou do Ázie, som mala v hlave otázniky a obavy aké to bude pre mňa ako pre ženu cestovateľku. Možno to bude závisieť aj krajina od krajiny a možno, že zahrá veľa faktorov svoju úlohu ale ja vám poviem o svojich dojmoch a skúsenostiach.
Zamýšľam sa nad nejakými negatívami, ale musím naozaj loviť v pamäti, lebo drvivá väčšina je pozitívna. Na cestách môžete stretnúť naozaj rôznorodých ľudí, ale keď nemáte nalomenú sebahodnotu, tak vám funguje radar a nedáte sa zlákať ani sa nenecháte oklamať. Veľakrát sa mi stalo, že mi taxikári napálili vyššie ceny. Keď nemáte vedľa seba muža, ktorý by nekompromisne ceny zjednával... Mne to pripadalo trápne, vyjednávať tam s mužmi, ale aj so ženami. Ale naučila som sa to, hlavne preto, že som sa na seba hnevala a uvedomila som si, že si predsa zaslúžim férové jednanie a začala som to vyjednávanie vnímať ako takú hru a výzvu.
Čo sa týka nejakej pozornosti mužov, tak v tej Ázii to boli väčšinou solo cestovatelia, na ktorých som musela mať zapnutý radar. Jeden konkrétny človek mal veľmi zvláštnu energiu, čo som vycítia hneď a nedala som mu na seba žiaden kontakt. Neskôr asi o mesiac keď som ho uvidela znovu sa mi iba potvrdil môj pocit, keď medzi nami prebehla interakcia v jednej kaviarni. Potvrdilo sa mi, že tohto človeka si určite dávam na čierný list. Musela som sa samozrejme naučiť, ako jednať v takýchto situáciách. Ako byť rázna, ako povedať nekompromisné „ďakujem, dovidenia“, ako povedať „nepáči sa mi táto konverzácia, odchádzam“, ako povedať „Nie nedám na seba kontakt“... naozaj som sa naučila ako zostať vo svojej sile a tí ľudia to vycítia a odídu sami. Raz sa mi dokonca stala taká situácia tu doma na Slovensku, keď som sedela sama na lavičke v parku, zrazu som cítila že niekto prichádza tak som sa obzrela do ľava a vidím asi 4 mužov, možno aj trochu podnapitých, ako sa ku mne blížia. Nepáčili sa mi, cítila som, že ku mne idú len preto, že ma vidia samú a že niečo chcú. Boli odo mňa ešte celkom ďaleko, ale akonáhle som sa na nich pozrela a vyslala k ním energeticky, že ja nie som žiadna korisť a som silná jednotka, tak zastali a otočili sa. Wow, samú ma to prekvapilo a ešte viac sa mi to vtedy potvrdilo, že tieto veci fungujú. Takže áno, naučila som sa ako sa v takýchto situáciách ochrániť a ako byť asertívna a rázna, keď je to potreba.
A nie si osamelá? A nenudíš sa? Toto sú ďalšie obvyklé otázky. Je to veľmi paradoxné, ale sama na tých solo cestách nie som takmer nikdy. Ako som spomínala ako solo cestovateľka priťahujem ešte väčšiu pozornosť, takže sa vždy s niekým dám do reči (kto prejde radarom😉) a ja cestujem tak, že žijem v nejakých komunitách, či už kvôli dobrovoľníctvu, jóge alebo meditáciám. Takže nie, sama rozhodne nie som, a ten čas osamote mi naozaj chýba a tak to niekedy naozaj vyhľadávam. A či sa necítim osamelo. Myslím, že za ten čas, čo cestujem solo som sa celkom dobre skamarátila so svojou samotou a už mi nevadí 😌 Už nám je spolu dobre. Mne je proste dobre v mojej vlastnej spoločnosti 😌 Nenudím sa a ani nemám pocit, že mi je smutno, lebo nemám tento moment s kým zdieľať. A hlavne, ja sa nikdy necítim sama, aj keď som sama. Lebo verím v lásku, boha, vesmír a cítim ich prítomnosť. Takže nie nenudím sa, a necítim sa osamelo. Moja rodina a moji priatelia, ktorí sú doma mi chýbajú a ja viem, že im chýbam aj ja. No momentálne to mám takto a v mojom srdci cítim, že láska oslobodzuje, nikdy nezväzuje. A tak ako ja nemôžem zväzovať tých ktorých ľúbim, platí to aj naopak. Je to ťažké, ale je to lekcia ktorú som sa sem prišla učiť.
Pýtajte sa ma pokojne na to, čo vás zaujíma, toto je jedna z tém na ktoré sa bavím najradšej. A ak tu mám nejakú solo cestovateľku alebo ženu, ktorá po tom túži, tak dúfam, že dodám odvahu a pocit pochopenia.
Comments